Chcete blízkym poslať vtipnú vianočnú pohľadnicu? Poradíme vám, ako to (ne)robiť.

Advent už klope na dvere a s ním aj kopec milých predvianočných aktivít, ktorými si môžeme krátiť dlhé zimné večery. Niekto si rád s predstihom napečie medovníčky, iný sa usilovne pohrúži do vianočného upratovania, výzdoby či nákupov. Posielanie vianočných vinšov sme si v posledných rokoch uľahčili digitálnymi pozdravmi cez mobilné aplikácie. Stále však medzi nami zostali takí, ktorí Advent trávia vypisovaním a zdobením skutočných pohľadníc.

Patríte medzi nich aj vy, no lámete si hlavu nad tým, ako vybrať tú správnu vianočnú pohľadnicu s originálnym vinšom? Možno sa vám páčia zasnežené krajinky či útulné scenérie s kozubom a šálkou horúcej čokolády, možno máte radi pohľadnice so zvieratkami, biblické motívy alebo unikátne dizajnové pohľadnice. A možno ste sa tohto roku rozhodli prekvapiť svojich blízkych vtipným vianočným pozdravom.  

Návod na to, ako rozveseliť vašich najbližších, nemáme. Vieme vám však poradiť, ako to nerobiť. Prečítajte si o kurióznych aj hrôzostrašných pohľadniciach, ktoré by ste si určite nechceli nájsť medzi vianočnou poštou.

Sviatky radosti a pokoja na viktoriánsky spôsob

Údajne prvá vianočná pohľadnica uzrela svetlo sveta v roku 1843 v Anglicku.  Zobrazovala klasickú radostnú atmosféru za rodinným stolom plným sviatočného jedla. Zhodou okolností v tom istom roku vyšla aj ikonická poviedka Vianočná koleda od Charlesa Dickensa, ktorá položila základy vianočných tradícií, ako ich poznáme dnes.

Obyvatelia vtedajšieho Anglicka sa však nedali odradiť touto prisladkou sviatočnou atmosférou a temné zákutia svojich viktoriánskych duší naplno odhaľovali prostredníctvom pohľadníc, ktoré si vo veľkom začali posielať. 

„Nevinné radosti, vďaka ktorým Vianoce stoja za to.“ alebo „Veselé Vianoce sú Vianoce s tebou!“, hlásajú pozdravy, na ktorých si viktoriánska mládež kráti sviatky šikanovaním Santa Clausa. Ten to v istom momente už nevydržal a neposlušným deťom vrátil ich neplechy aj s úrokmi.

Už o niečo menej veselé vianočné pohľadnice vyvolávajú v súčasnom človeku skôr otázniky, než úsmev. Len ťažko dnes uhádneme, ako s Vianocami súviseli mŕtve vtáčiky, chodiaca koreňová zelenina či dieťa v čajníku, ktoré už bolo z toľkého vianočného vinšovania očividne otrávené. 

Aby sme však obyvateľom viktoriánskeho Anglicka nekrivdili, musíme podotknúť, že si neposielali len morbídne pozdravy, ale aj výjavy, ktorými túžili zahriať svojich blízkych pri srdci. Dôkazom je táto pohľadnica zobrazujúca nadštandardné vzťahy medzi snehuliakom a vianočným stromčekom.

Na Vianoce by nemal mať nikto prázdne brucho

A vedeli o tom najmä ťažko pracujúci ľudia v 19. storočí, pre ktorých bola vianočná hostina najdôležitejšou časťou sviatkov Božieho narodenia. Na dobových pohľadniciach môžeme vidieť, že plné bruchá by dopriali najradšej všetkým pozemským stvoreniam.

„Nech dobré trávenie poslúži vášmu apetítu“, znel sviatočný pozdrav, na ktorom sa navzájom požierali kohút, korytnačka a kačka. Krásne sviatky si priali aj myšky hodujúce na mačke, či krvilačné plyšové medvedíky, ktoré spod vianočného stromčeka uniesli ničnetušiacu bábiku.

Dobrého však veľa nebýva a aj tá najlepšia hostina raz musí skončiť. Nemali by ste preto nad prázdnymi taniermi plakať ako tieto bábätká…

…ani sa ulakomiť na ďalšiu porciu. Nechcete predsa, aby sa vám po štedrej večeri snívali nočné mory s vianočným pudingom ako pánovi na obrázku. Nuž a nemusíme vám snáď pripomínať, že by ste to cez sviatky nemali preháňať s alkoholom.

Aký kraj, taký mrav

Každá krajina si vo svojich tradíciách spája Vianoce s nejakým zvieraťom. Kým symbolika jedného je jasná, druhého už menej.

Do Anglicka sa vrátime ešte raz, a to v súvislosti so žabami, ktoré tu boli kedysi obľúbeným vianočným motívom. Historici sa domnievajú, že žaba už od čias renesancie symbolizovala plodnosť a znovuzrodenie, ktoré súvisia aj s narodením Krista.

V Škandinávii si na rozdiel od slizkých žiab a upršaného počasia užívali skutočné zimné radovánky s prasiatkami, či už v záprahu, na bicykloch alebo na sviatočnom stole.

Bravčové mäso nesmelo chýbať na hostine už za pohanských čias. Dnes si túto tradíciu v Nórsku a Švédsku pripomínajú aj prostredníctvom marcipánového prasiatka, ktoré vyhrá ten člen rodiny, ktorý nájde jedinú mandlu ukrytú v ryžovej kaši.

Že ste ešte nevideli vianočnú kenguru či pštrosa? A čo iné mali Austrálčania kresliť na svoje sviatočné pohľadnice? 

V Amerike 19. storočia pochodovali s fakľami nielen ľudia, ale aj tieto vrabčeky. Ťažko povedať, či mali v úmysle vinšovať sviatky plné radosti a svetla, alebo niekomu podpáliť dom. 

Čerti a krampusovia ako pomocníci svätého Mikuláša

Zvyk, nad ktorým mnohé národy krútia hlavou, je v našich končinách dobre známy. Nás v detstve počas adventného obdobia znepokojoval čert, v Rakúsku si túto povinnosť plnil krampus. Bol pravou rukou svätého Mikuláša, no zatiaľ čo svätec odmeňoval dobré deti, on trestal tie zlé.  

Ako keby toho nebolo málo, tento pekelník strašil deti nielen na Mikuláša či počas pochodu krampusov, ale vyškieral sa na ne aj z pohľadníc. Až kým sa neocitol v zuboch omnoho mocnejšieho stvorenia…

S Dedom Mrázom na večné časy!

Najstaršiu pohľadnicu, ktorá bola poslaná na Slovensko, vytlačili v Rakúsko-Uhorsku pravdepodobne v roku 1917. Zobrazovala Jezuliatko v zasneženom lese medzi zvieratkami a na jej spodnej časti sa nachádzal notový zápis nemeckej koledy.

S pribúdajúcimi rokmi komunizmu však začal byť dizajn vianočných pohľadníc o niečo výstrednejší. Mikuláša a Ježiška zamenili Dedo Mráz so Snehulienkou, betlehemskú hviezdu vystriedala hviezda červená, a namiesto Vianoc si dodnes v mnohých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu dávajú darčeky pod stromček na počesť Nového roku. 

Sny o industralizácii si súdruhovia plnili aj na vianočných pozdravoch. Veď ktoré dieťa by nepotešil stromček vyzdobený elektrickými stĺpmi, zlievarenskou pecou či továrenským komínom?

A hoci Jurij Gagarin sa svojho času zaprisahal, že vo vesmíre žiadneho Boha nestretol, a teda logicky nemôže existovať, nič mu nebránilo v tom, aby si na palube svojej rakety užil zbesilú jazdu po vesmíre s Dedom Mrázom. 

Ešte stále neviete, po akých vianočných pohľadniciach tohto roku siahnuť? Či už sa rozhodnete pre pozdrav s pacholiatkom v jasličkách, rozkošné šteniatka pod vianočným stromčekom alebo Mikuláša zatláčajúceho kričiace deti do vreca, dôležité je najmä to, aby ste ich posielali s láskou.

Autor: Ema Bazhaykin